Podľa definície WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) je slovo canisterapia označením spôsobu terapie, ktorá využíva pozitívne pôsobenie psa na zdravie človeka. Je to vlastne podporná, motivačná psychoterapeutická liečebná metóda.

Pes – liečiteľ?

Táto predstava ešte stále naráža v mysliach mnohých ľudí na predsudky, ktoré vychádzajú z negatívnych, alebo vôbec žiadnych skúseností so psami. Ťažko presvedčíme človeka, ktorý psíka nikdy nemal (alebo má nejakú zlú skúsenosť) o jeho pozitívnom vplyve na človeka. Pritom je ale zrejmé a vedecky dokázané, že prítomnosť zvierat, starostlivosť o ne, pôsobí na ľudí veľmi pozitívne. Pes ako spoločník a priateľ človeka mu svojou prítomnosťou pomáha odstraňovať rôzne bariéry, je partnerom k rozhovoru i prechádzke, vypočuje si vás, a na druhej strane ani nekritizuje, ani sa neposmieva. Obrovskému množstvu ľudí chýba práve takýto vďačný partner na rozhovory, v ktorých by si svojou spoveďou ujasnili rôzne dôležité otázky, ktoré ich v živote trápia.

U detí pes uspokojuje ich citové potreby, umožňuje rozvinúť potrebu telesného kontaktu a nežnosti prostredníctvom hier, maznania a hladenia. Rozvíja detskú fantáziu. Keďže pes nie je „dospelý“, funguje akoby bol „súrodenec“, teda niekto, kto je schopný porozumieť dieťaťu. Tým prispieva k psychickej rovnováhe detí a napomáha pri riešení konfliktov.

Podľa veku dieťaťa vždy rozvíja a pozitívne pôsobí na rôzne postoje k životu, či už plní výchovnú funkciu (spolupráca v kolektíve, tímové cítenie) u detí predškolského veku, alebo rozvíja schopnosti postarať sa zodpovedne o svojho psíka. Pokračuje to štádiom, kedy pes je „vychovávateľom“, dieťaťu dovoľuje s ním cvičiť a vychovávať ho.

Pre postihnuté deti je pes obrovským zdrojom pozitívnej energie, podnetom k pohybu a učiteľom komunikácie (v oblasti fyzioterapie a logopédie). Umožňuje im rozvíjať svoje schopnosti fyzické i duševné tým, že sa oňho starajú, vychovávajú ho, češú, kŕmia, hladia. Snaha pohladiť psíka či dať mu odmenu napomáha rozvoju jemnej motoriky, snaha ho osloviť, privolať, či dať mu povel napomáha rozvoju komunikatívnosti. Pes je pre týchto ľudí spojovníkom z vonkajším svetom, bránou k ostatným ľuďom.. Pes je jednoznačne terapeut – liečiteľ. Má obrovský dar pomáhať.

Všeobecne môžeme povedať, že prítomnosť psa a jeho kontakt s ľuďmi pôsobí na tieto tri oblasti rozvoja schopností akéhokoľvek človeka:

• rozvoj citových schopností (uspokojovanie potreby nežnosti; vyjadrovanie citov, lebo aj psík môže byť chorý, smutný, veselý;  psíka je treba mať rád, starať sa o neho – výchova k zodpovednosti; podpora spontánnosti prejavu; pocit bezpečia pri psíkovi, ktorý ochraňuje; starostlivosť o psa; pri kontakte so psom odvádzame pozornosť od problémov človeka, atď.)
• rozvoj rozumových schopností (zvyšovanie záujmu o určité činnosti s cieľom zvyšovať dobu sústredenia; rozvoj pozorovacích schopností – ako vyzerá pes, stavba jeho tela, farby; rozširovanie slovnej zásoby pri kontakte so psíkom; nácvik sebaovládania pri bežnej starostlivosti o psíka – kedy ho nemožno rušiť a pod.; pri autizme zmierňovanie agresivity – pes komunikuje jasne a zrozumiteľne, majú podobný spôsob myslenia v obrazoch...)
• rozvoj pohybových schopností (formou rôznych hier zvyšuje motiváciu k pohybu, zlepšuje motoriku – hrubú i jemnú; kontakt so psom umožňuje svalom relaxovať, uvoľniť sa, a pod.).

Úplne novou oblasťou canisterapie je pomoc psa v špeciálnych školách, napríklad pri deťoch s poruchami pozornosti a hyperaktivitou, kedy pes pôsobí ako motivačný faktor pre tieto deti. Deti psíkovi čítajú, kreslia, počítajú pre neho. Za odmenu sa môžu s psíkom hrať, starať sa o neho.

Naši štvornohí terapeuti:

Naše psíky pracujú v dennom detskom stacionári DEDESO pre ťažko zdravotne postihnuté deti a deti s kombinovaným postihom.